Máte doma svoje rodinné pravidlá alebo dohody? Prinášame vám našich 7 dohôd /pravidiel/ pre utužovanie vzťahov a komunikáciu v rodine. :) 

1. Jedným z pravidiel pre utužovanie vzťahov a komunikáciu v rodine je aj dohoda POČÚVAJME SA NAVZÁJOM.

Často si domyslíme časť vety toho druhého. Nepočúvame. Máme domnienky. Aktívne počúvať však znamená, sústrediť sa na toho druhého, odložiť bokom mobil a iné veci, pozerať sa na neho a venovať mu svoj čas, energiu a pozornosť. Môžete sa mu pozerať do očí, prikyvovať mu, odpovedať na otázky, prípadne položiť doplňujúce otázky. Avšak svojich xy ďalších myšlienok, ako napr. čo vás čaká doma alebo v práci, nechajte bokom. Je dôležité nehodnotiť, ale počúvať. Byť sústredení na toho druhého, čo nám chce povedať.

2. Naše pocity a emócie alebo POMENUJME EMÓCIE.

Poznáte pocity svojho dieťaťa? Viete čo práve prežíva, čo cíti? Čo mu behá hlavou? Rodičia majú okrem iného to privilégium, byť učiteľom pre svoje deti. Vy môžete svojim deťom pomôcť naučiť sa so svojimi emóciami pracovať. Povzbudiť ich, rozveseliť, vysvetliť a pomenovať. Ale najmä prijať pocity detí také - aké sú. 🙂

3. Dávame na výber z viac možností a vždy!

Nielen deti potrebujú usmernenie. Dať na výber deťom aspoň z dvoch možností je často krát potrebné aj študentom, pracovníkom, manželovi/manželke,... Vždy sa minimálne 2 nájdu."Chceš na raňajky to alebo to?""Chcel by si sa ísť hrať na ihrisko alebo zostať doma?""Urobíš si úlohy teraz alebo o hodinu?"Alebo im môžete povedať čarovnú formulku typu: "Je to na tebe." "Rozhodni sa ty." "Vyber si ty." A sledovať ako sa zlepšujú a učia na vlastných rozhodnutiach.

4. To čo poviem, to aj spravím

Základné pravidlo pre naše vzťahy, je splniť čo sľúbim, spraviť to, čo poviem. A keď náhodou poviem niečo, čo nevieme splniť, priznáme si chybu. Malé deti berú chyby ako prirodzenú súčasť života, starším to vysvetlíte priznaním sa a budú vás brať ako vzor.

5. Pravidlá vs. dohody alebo dohoda O SPOLOČNÝCH DOHODÁCH

Deti nemajú radi pravidlá. Majú ich až príliš v škole, starší v práci. Namiesto pravidiel zaveďte doma dohody. Dohody sú spoločne dohodnuté pravidlá alebo osobné výzvy, ktoré spoločne dodržiava celá rodina. Dodržiavanie dohôd si pripomíname navzájom. S malými deťmi to vieme obrátiť aj na zábavnú aktivitu. Najmä menšie deti potrebujú vedieť, čo môžu robiť. Naše dohody môžeme obmieňať a dopĺňať podľa potreby.

6. Nekričím, hovorím alebo dohoda, že HOVORÍM TAK, AKO TO MYSLÍM

Niekedy povieme myšlienku inak alebo iným tónom ako sme ju mysleli. Alebo ju ten druhý len inak vnímal? Vtedy je dôležité uvedomiť si, či to čo som vyslovil, bolo aj tak myslené. Napríklad, doma kričíme iba keď je niekto ďaleko. Nie z hnevu. Naučili sme sa ovládať svoje okamžité emócie. Využívame hlasovú pestrosť. Dokonca si ju precvičuje pri spoločnej aktivite a hovoríme jednu a tú istú vetu, ale vždy inak: nahnevane, veselo, s plačom, udivene, ako Talian, pošepky, vystrašene, milo, s úsmevom...

7. Používame neverbálnu komunikáciu a UKÁŽEM AKO SA CÍTIM

Tak ako sa učíme používať svoj hlas a ovládať svoje emócie. Dodržiavame rodinné dohody. Rovnako dôležitá je v komunikácii neverbálna časť. To, čo poviem, má byť v súlade s tým ako sa tvárim.Gestá používame napr. aj pri rozprávaní príbehov, ukazujeme rukami veci, ktoré vieme znázorniť. Vieme nimi znázorniť aj naše emócie.Keď sa rozprávate s menšími deťmi, kľaknite si k nim, aby ste si videli do tváre, do očí. Získate tak ich pozornosť. Tiež keď im čítate rozprávku na dobrú noc, sadnite si k nim, prípadne ľahnite, aby ste sa neverbálne zladili. Aj takto si utužíte vzťahy so svojimi priateľmi, rodinou, deťmi.. 

Krásny deň želá Petra Ragas