Viete, koľko sa denne smejú deti?

"Vedeli ste, že dieťa sa zasmeje až 16-krát denne? Zatiaľ čo dospelý človek len 4-krát za deň. To znamená, že deti sa smejú každú hodinu aspoň raz a my dospelí, sotva raz za 4 hodiny, ak vôbec."

Myslíte si, že je dôležité sa usmievať sa? Deti sa napríklad začnú usmievať hneď po narodení. 🙂

Aké by to bolo, keby sme sa všetci usmievali toľko, čo deti? Boli by sme menej mrzutí, podporovali by sme našu imunitu a s ľahkosťou by sme každým úsmevom odstránili čo i len malý náznak stresu. A ten pocit blaženosti počas smiechu by snáď nikto nevymenil. Tak prečo si ho nedopriať viac?

Smiať sa na verejnosti je... zlé?!

Nedávno som zažila štandardnú reakciu ľudí počas cestovania do práce. Sedím si v autobuse a počúvam rôzne zábavné podcasty cez mobilné aplikácie. Odrazu sa začnem nahlas smiať. Ľudia naokolo sa na mňa čudne pozerajú. A keďže nechcem byť stredobodom pozornosti, ďalej sa len potmehúcky usmievam.

V ľuďoch zostáva pobúrenie až kým nevystúpim a aj potom sa na mňa pozerajú cez okno autobusu...

Učia nás to už od detstva

Ako deti nás v škole naučili, že smiech je zakázaný a plač povolený. Keď sa dieťa nahlas zasmeje počas hodiny, učiteľka ho napomenie, možno mu dá aj poznámku za vyrušovanie. Akonáhle spolužiačka vedľa začne plakať, lebo sa jej niečo nepodarilo, učiteľka k nej príde, pohladká ju, poľutuje a snaží sa zistiť, čo sa deje. Spolužiačka získala okamžitú pozornosť, bez poznámky v žiackej knižke za vyrušovanie.

Vidíte ten rozdiel? Smiech je zakázaný (aj v autobuse) a plač povolený?! Plačom si dieťa dokonca rýchlejšie získava príjemnú pozornosť okolia.

Pozrime sa na iný príklad

Pamätáte si, keď ste s najlepším kamarátom sedeli pri stole v školskej jedálni, alebo doma pri obede? Stačil vám jediný pohľad na neho a už ste prskali a smiali sa, ani neviete prečo. Jediný pohľad a vy ste vybuchli. Len tak bezdôvodne. Možno ste niekedy vyprskli z úst aj cestoviny z polievky (nám sa to doma stávalo bežne 😀 ), alebo vám až zabehla malinovka, ako ste sa z chuti a bezdôvodne smiali. A v tom k vám prišiel učiteľ alebo rodič (vaša autorita). Prísnym pohľadom a vážnymi slovami vás striktne napomenul, že takéto správanie je nevhodné. Čo si teda môžeme odniesť z týchto príbehov? Že smiať sa len tak bezdôvodne je zlé. Že smiať sa pri stole, keď obedujete je neslušné. Že zábava je vlastne hriech.

Takto sme sa mnohí naučili, že smiech je niečo, za čo sa musia hanbiť.

Dobrá správa - Návyky je možné zmeniť

Tieto návyky poučovania a moralizovania sme sa naučili od našich predkov a tiež pre nie práve ideálny školský systém. Výhodou je, že teraz sme dospelí a vieme to sami ovplyvniť. Preto si stačí uvedomiť, že smiech je pre organizmus blahodárny, priam liečivý. Všetky návyky vieme zmeniť cvičením rovnako ako sval. Sval, ktorý precvičovaním narastie a bude silnejší. Máme pre vás jeden návrh. Naučte sa spolu s vašimi deťmi smiať. Smiať sa nahlas a bezdôvodne.

Teraz je ten správny čas to zmeniť. Opustiť svoju zónu komfortu, precvičiť si mimiku na tvári a začať sa smiať. Smiať sa bezdôvodne, vždy keď sa nám zachce, z chuti a nahlas. Ako naše deti.

Pretože veríme, že na prekonanie väčšiny problémov stačí kvalitne strávený čas s dieťaťom. Petra Ragas